Partochina

Mount Everest má konkurenciu
Tvrdenie: Mount Everest je najvyššia hora sveta
Skutočnosť: Môže to byť aj Mauna Kea alebo Chimborazo

Mount Everest sa podľa posledných meraní týči do výšky 8 850 metrov as náskokom viac ako dvesto metrov pred vrcholom K2 (8 611 m nm) je suverénne najvyššou horou sveta. Lenže hory nie sú vyhliadkové veže as ich výškou je spojená jedna zásadná otázka: Čo a odkiaľ vlastne merať? Everest je bezpochyby najvyššou horou merané od hladiny mora, ale ak by sme siahli po inej metodológii, razom sa vynoria dvaja vážni konkurenti.

V prvom rade je to havajská sopka Mauna Kea, ktorá by sa na čelo rebríčka dostala pri meraní od základne po vrchol: špicu má síce len 4 245 metrov nad hladinou mora, ale jej steny padajú až do hĺbky 5 959 metrov pod hladinu. Celková výška teda činí 10 204 metrov! Druhým vyzývateľom je potom ekvádorská hora Chimborazo (6 310 m nm), ktorá však Mount Everest predčí iba v prípade, že by sa brala do úvahy vzdialenosť vrcholu od stredu Zeme: vrchol Chimboraza sa nachádza 6 384 404 metrov od stredu planéty, zatiaľ čo pri Evereste je to len 6 381 670 metrov. Kvôli rotácii je totiž Zem sploštená a miesta pozdĺž rovníka ležia od stredu planéty najďalej.  

Čínsky múr neuvidíte
Tvrdenie: Veľký čínsky múr uvidíte z Mesiaca voľným okom
Skutočnosť: Nevideli by ste ju ani silným ďalekohľadom

Podľa veľmi dlho tradovanej „pravdy“ je Veľký čínsky múr jediným ľuďmi vytvoreným stavbou, ktorý je voľným okom viditeľný z Mesiaca vzdialeného priemerne 385 000 km. Lenže z nášho prirodzeného satelitu sú z ľudských výtvorov na Zemi pozorovateľné len nočné svetlá predovšetkým v oblasti veľkých aglomerácií. Múr by však okom nebol vidieť, ani keby ho Číňania nasvietili ako vianočný stromček. Dokonca ani s pomerne výkonným ďalekohľadom ju nie je ľahké detekovať. Stavba je totiž nesmierne dlhá, ale v najširšom mieste meria iba deväť metrov a navyše má stavebný materiál rovnakú farbu ako okolitá krajina. Pri dokonalých optických podmienkach by mohol byť z Mesiaca voľným okom zachytiteľný len objekt, ktorý má v priemere zhruba 110 km a viac.  

Jazyk nemá zóny
Tvrdenie: Každá časť jazyka vníma inú chuť
Skutočnosť: Všetky časti jazyka vedia určiť všetky chute

Aj do učebníc biológie sa dostala mapa jazyka, ktorá prehľadne ukazuje, ako tento náš nedoceniteľný pomocník vníma jednotlivé druhy chutí: chuťové poháriky na špičke cítia sladké chute, slanosť vnímajú postranné časti hneď za špičkou, kyslosť potom opäť obe okrajové časti hneď za receptory slanosti a horkosť zaznamenáva zadnú časť jazyka. Až pred necelými štyridsiatimi rokmi sa definitívne ukázalo, že táto krásna teória je bezmála sto rokov opakovanou nepravdou, ktorou sa nikto z vedeckého sveta jednoducho len nepokúsil vyvrátiť. Pritom možno neplatnosť spomínaného tvrdenia ľahko dokázať: stačí, keď si napríklad na úplnú špičku jazyka dáte soľ – nepochybne aj tak spoznáte, že kryštáliky sú slané. Pravda je, že celá plocha jazyka dokáže vnímať všetky štyri typy chutí. Každý z chuťových pohárikov totiž obsahuje 50–100 receptorov vyhradených každej chuti.  

Chameleóni sa nesnažia schovať
Tvrdenie: Chameleóni sa sfarbujú podľa okolia
Skutočnosť: Farbu mení z iných dôvodov

Chameleóni sú úžasné stvorenia. Pozornosť priťahuje ich zvláštny trhavý pohyb, „vystreľovací“ jazyk, ktorým dokážu obratne loviť hmyz, alebo oči stáčajúce sa v nepravdepodobných uhloch na všetky strany úplne nezávisle na sebe. Najviac úžasu však vyvoláva ich schopnosť ľubovoľne meniť farby, čo im umožňuje maskovať sa v najrôznejších typoch prostredia. Má to však háčik – veľká väčšina chameleónov sa vôbec nedokáže vedome maskovať podľa rôzneho prostredia. Zmena zafarbenia jednak nie je ľubovoľná a navyše je vyvolaná rôznymi faktormi, ako sú rozčúlenie, strach alebo párenie. Na splynutie s prirodzeným okolím im väčšinou bohato stačí nehýbať sa, čo v prírode hojne využívajú.  

Zmyslov nie je len päť
Tvrdenie: Ľudia majú päť zmyslov
Skutočnosť: Napočítali by sme ich až desať

Väčšina ľudí na otázku „Koľko má človek zmyslov?“ bez zaváhania odpovie, že päť: zrak, sluch, čuch, hmat a chuť. Toto rozdelenie síce uznávali už grécki filozofi, ale moderná veda tvrdí, že do spomínanej definície patrí mnoho ďalších schopností vnímať okolitý svet. Patrí medzi ne zmysel pre rovnováhu (teda vlastne spôsob vnímania a zohľadnenia gravitačného poľa), ďalej rozoznávanie tepla a chladu, schopnosť cítiť bolesť alebo takzvaná propriorecepcia, teda vnímanie polohy a pohybu jednotlivých častí tela. Okrem vyššie menovaných „nadštandardných“ zmyslov by sa podľa presvedčenia mnohých odborníkov mal medzi zmyslové vnemy počítať aj pocit hladu a smädu. Hoci si je len málokto vedomý, že vyššie zmienené zmysly sú plnohodnotnými partnermi tradičnej päťky, na ich funkcii a dôležitosti to nič nemení.  

Reklama

zdroj: 100+1, TCP, Partochina