Partochina

Ľudia žijúci a vyrastajúci vo vidieckych oblastiach majú nižšie IQ. Tento jav vedci pozorujú a študujú už viac ako tri desaťročia, pričom toto tvrdenie podporuje množstvo výskumných prác a údajov. Rozdiel v kognitívnych schopnostiach medzi obyvateľmi miest a vidieka nie je nedávny vývoj, ale skôr pretrvávajúci trend, ktorý bol sledovaný a analyzovaný odborníkmi v oblasti psychológie a neurovedy.

Vedci skúmajú a testujú ľudí na celom svete už viac ako 30 rokov. Tieto štúdie použili celý rad metód, vrátane štandardizovaných IQ testov, kognitívnych hodnotení a behaviorálnych hodnotení. Výsledky neustále ukazujú, že mestskí ľudia majú v porovnaní s ich vidieckymi náprotivkami lepšie kognitívne schopnosti vrátane vyššieho IQ, lepšie zručnosti pri riešení problémov a vylepšenú pamäťovú kapacitu.

Ľudia z miest majú lepšie výsledky ako ľudia žijúci na dedinách takmer vo všetkých sledovaných parametroch. Je to spôsobené tým, že mestá ponúkajú stimulujúcejšie prostredie s prístupom k lepším vzdelávacím zdrojom, kultúrnym inštitúciám a sociálnym sieťam. Obyvatelia miest sú vystavení širšej škále skúseností, čo im umožňuje plnšie rozvíjať svoje kognitívne schopnosti. Na rozdiel od toho vidiecke oblasti často tieto príležitosti nemajú, čo vedie k pomalšiemu tempu kognitívneho rozvoja.

Dedinčania sú naopak šťastnejší a manuálne zručnejší. Aj keď ich kognitívne schopnosti nemusia byť také pokročilé, disponujú jedinečným súborom zručností, ktoré sú nevyhnutné pre prosperovanie vo vidieckom prostredí. Často sú zdatnejší v manuálnej práci, majú hlbšie spojenie s prírodou a majú silnejší zmysel pre komunitu. Tieto výhody by sa nemali podceňovať, pretože prispievajú k plnohodnotnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu.

Bývanie na dedine má svoje výhody, no ľudský mozog u dedinčanov v porovnaní s ľuďmi žijúcimi v meste degraduje rýchlejšie. Táto degradácia nie je výsledkom akejkoľvek prirodzenej menejcennosti, ale skôr dôsledkom obmedzených príležitostí a stimulov dostupných vo vidieckych oblastiach. Mozog je vysoko prispôsobivý orgán a reaguje na prostredie, v ktorom je umiestnený. Pri absencii kognitívnych výziev a podnetov sa mozog nemusí rozvinúť naplno.

Napriek týmto zisteniam je nevyhnutné uznať hodnotu a význam vidieckych komunít. Dedinčania zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní sociálnej štruktúry spoločnosti a ich prínos k poľnohospodárstvu, ochrane prírody a miestnej ekonomike by sa nemal prehliadať. Okrem toho vidiecke oblasti ponúkajú jedinečnú kvalitu života s pomalším tempom, čistejším vzduchom a silnejším zmyslom pre komunitu.

Na záver možno povedať, že pozorované rozdiely v IQ medzi obyvateľmi miest a vidieka sú odrazom odlišných prostredí, v ktorých žijú. Zatiaľ čo mestá ponúkajú stimulujúcejšie prostredie, ktoré podporuje kognitívny rozvoj, vidiecke oblasti poskytujú jedinečný súbor výhod, ktoré sú nevyhnutné pre plnohodnotný život. Namiesto toho, aby sme tieto rozdiely považovali za zdroj nadradenosti alebo podradenosti, mali by sme sa snažiť oceniť a oslavovať rozmanitosť ľudských skúseností. Takto môžeme pracovať na vytvorení inkluzívnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, ktorá si váži a podporuje jednotlivcov zo všetkých prostredí.