Partochina

Známy gastronomický portál TasteAtlas opäť rozvíril vody slovenskej gastronómie, a to nie práve lichotivým spôsobom. Zverejnený rebríček najhoršie hodnotených slovenských jedál vyvolal vlnu nevôle a pobavenia, no predovšetkým otázky o objektívnosti podobných hodnotení a ich dopade na vnímanie slovenskej kuchyne vo svete. Výsledky, založené na tisíckach používateľských hodnotení, totiž poukazujú na pokrmy, ktoré mnohí Slováci považujú za neoddeliteľnú súčasť svojho kulinárskeho dedičstva, a niekedy dokonca za priam obľúbené pochúťky.

Rebríček, ktorý bol zostavený na základe 3 646 hodnotení, z ktorých 2 672 bolo označených za legitímne, obsahuje pokrmy od smotanovej nátierky až po bratislavské rožky. Paradoxom je, že práve tieto tradičné jedlá, mnohokrát spojené so spomienkami na detstvo a rodinné obedy, skončili v nemilosrdnom meradle TasteAtlasu na chvoste slovenskej gastronómie.

Portál sa síce snaží zmierniť dopad rebríčka vyhlásením, že jeho cieľom nie je definitívne hodnotiť slovenskú kuchyňu, ale skôr propagovať vynikajúce miestne jedlá, vzbudzovať hrdosť na tradičné pokrmy a podnietiť zvedavosť na nové chute. Avšak, faktom zostáva, že negatívne hodnotenie z renomovaného zdroja môže negatívne ovplyvniť vnímanie slovenskej kuchyne v zahraničí a potenciálne odradiť turistov od jej ochutnania.

Čo vlastne skončilo na pranieri?

Pozrime sa bližšie na niektoré z "odsúdených" jedál a zvážme, prečo si vyslúžili tak negatívne ohlasy:

1. Smotanová nátierka: Jednoduchá a rýchla nátierka z kyslej smotany, tvarohu, cesnaku a byliniek. Hoci je chutná a univerzálna, jej jednoduchosť sa jej mohla stať osudnou. V dobe, kedy sme zahltení komplexnými kulinárskymi výtvormi, môže pôsobiť príliš fádne a nevýrazne.
2. Ryžový nákyp: Sladké jedlo z ryže, vajec, mlieka a ovocia. Problémom môže byť jeho konzistencia, ktorá sa u niektorých ľudí stretáva s odporom. Navyše, v porovnaní s inými dezertmi mu chýba sofistikovanosť a nápaditosť.
3. Kokosové ježe: Piškótové cesto obalené v čokoláde a kokose. Sladké, šťavnaté, no pre mnohých príliš sladké a s príliš výraznou chuťou kokosu. Ich lepkavá konzistencia tiež nemusí vyhovovať každému.
4. Fliačky s kapustou: Jednoduché jedlo z cestovín a dusenej kapusty. Jeho chuť závisí od kvality kapusty a spôsobu prípravy. Ak je kapusta nekvalitná alebo sú fliačky suché, jedlo môže pôsobiť fádne a bez chuti.
5. Veka: Biele pečivo, ktoré je základom pre obložené chlebíčky. Je kritizovaná pre svoju suchosť, nízku nutričnú hodnotu a rýchlu stratu čerstvosti. V porovnaní s kvalitným kváskovým chlebom pôsobí ako prázdna kalória.
6. Treska: Kultový rybací šalát z tresky, majonézy a nakladanej zeleniny. Hoci má v radoch Slovákov vernú fanúšikovskú základňu, jej špecifická vôňa a konzistencia odrádza mnohých. Navyše, zloženie a kvalita surovín sa v priebehu rokov menili, čo mohlo negatívne ovplyvniť jej chuť.
7. Demikát: Bryndzová polievka. Má veľmi špecifickú a intenzívnu chuť, ktorú nie každý dokáže oceniť. Pre niektorých je príliš aromatická a ťažká.
8. Karbonátky: Mäsové placky. Ich kvalita závisí od kvality mäsa a spôsobu prípravy. Ak sa pripravujú z lacného mäsa alebo sa príliš presušia, môžu byť tvrdé a suché.
9. Strapačky: Variant bryndzových halušiek s kyslou kapustou. Sú kyslé a nemusia chutiť každému, kto nemá rád kyslú kapustu.
10. Bryndzová nátierka: Nátierka z bryndze. Jej intenzívna bryndzová chuť je pre milovníkov tradičných slovenských jedál neodolateľná, no niektorí ju považujú za príliš aromatickú.
11. Medvedie labky: Vianočné pečivo. Sú presladené a hutné, čo nemusí vyhovovať každému.
12. Žemľovka: Pečený dezert z žemlí, mlieka, vajec a jabĺk. Má mazľavú konzistenciu, ktorá môže byť neatraktívna.
13. Makovník: Koláč s makovou plnkou. Jeho intenzívna chuť a špecifická štruktúra nie každému vyhovuje.
14. Bratislavský rožok: Pečivo plnené makovou alebo orechovou plnkou. Niektorým vadí hutnejšie cesto alebo sladká náplň.

Objektívna kritika alebo útok na tradície?

Je dôležité si uvedomiť, že vkus je subjektívna záležitosť a to, čo jednému chutí, iný môže odmietnuť. Avšak, samotný fakt, že tieto jedlá skončili na spodných priečkach rebríčka, naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Možno je to kvalita surovín, možno spôsob prípravy, možno jednoducho fakt, že sa chute menia a tradičné jedlá už nerezonujú s modernou gastronómiou.

Je dôležité si položiť otázku, či si za negatívne hodnotenie nemôžeme sčasti sami. Sme ochotní akceptovať kompromisy v kvalite surovín a radšej siahneme po lacnejších alternatívach? Zjednodušujeme si tradičné recepty a strácame sa v pôvodných postupoch?  

Poučenie pre slovenskú gastronómiu

Namiesto obhajovania neobhájiteľného a poukazovania na subjektívnosť hodnotení by sme sa mali nad výsledkami rebríčka TasteAtlas zamyslieť. Možno ide o príležitosť na prehodnotenie tradičných receptov, zlepšenie kvality surovín a inováciu spôsobov prípravy. Možno je to signál, že je čas posunúť slovenskú kuchyňu dopredu a ukázať svetu, že je schopná ponúknuť viac ako len suchú veku a mdlú smotanovú nátierku.

Negatívne hodnotenie by nás nemalo demotivovať, ale motivovať k lepším výsledkom. Nejde o to, zmeniť naše tradície, ale o to, zlepšiť ich a ukázať svetu, že slovenská kuchyňa má čo ponúknuť. Možno je čas vziať osud slovenskej gastronómie do vlastných rúk a aktívne propagovať naše kulinárske dedičstvo, zlepšovať kvalitu ponúkaných jedál a vzdelávať verejnosť o ich pôvode a hodnote.

Je čas prestať sa spoliehať na nostalgické spomienky a začať svedomito pracovať na tom, aby sa slovenská kuchyňa stala opäť relevantnou a atraktívnou pre súčasnú generáciu a pre svet. Jedine tak dokážeme prekonať negatívne hodnotenia a ukázať svetu, že slovenská kuchyňa si zaslúži uznanie a obdiv. V opačnom prípade nám zostane len pozícia štatistu na kulinárskej mape sveta, kde si budeme neustále opakovať, že "kedysi to bolo lepšie".

Reklama