Partochina

Prípad 41-ročného muža z humenskej Podskalky, ktorý sa momentálne nachádza v hľadáčiku polície kvôli podozreniu zo subvenčného podvodu, nie je len lokálnou kuriozitou. Je to symptóm hlbšieho problému: ako sa zo štátnej podpory rodín v očiach niektorých stáva nástroj na „rýchly zárobok“ pomocou kreatívneho účtovníctva.

Príliš okatá matematika

Snaha získať daňový bonus na štyri deti vo výške takmer 4 100 eur vykazuje v tomto prípade znaky amatérizmu, ktoré až vyrážajú dych. Deklarovať príjem takmer 25 000 eur, ktorý následne daňová kontrola zmietla zo stola ako fiktívny, nie je len riskantný ťah – je to vopred prehratá partia so štátom.

Daňový úrad dnes disponuje nástrojmi, ktoré dokážu veľmi rýchlo identifikovať anomálie medzi vykázaným príjmom a reálnou ekonomickou aktivitou. Pokus oklamať systém „na papieri“ tak končí presne tam, kde končiť má: v rukách polície.

Keď sa pomoc mení na pokušenie

Daňový bonus je dôležitým pilierom sociálnej politiky, ktorý má pomáhať pracujúcim rodičom. Práve toto prepojenie – že bonus dostanete len vtedy, ak vykážete príjem – však vytvára priestor pre špekulantov.

• Pochybná motivácia: Namiesto poctivej práce sa energia vkladá do simulovania podnikania.

• Dopad na spoločnosť: Každý takýto pokus o podvod podkopáva dôveru v sociálny systém a v konečnom dôsledku môže viesť k prísnejším kontrolám, ktoré skomplikujú život tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú.

Cena za „vylákané“ eurá

Hrozba šiestich mesiacov až troch rokov za mrežami za pokus o neoprávnený zisk štyroch tisícok eur je tvrdou lekciou. Štátny rozpočet nie je bezodná pokladnica, z ktorej si možno vyberať na základe vymyslených čísel.

Tento prípad z Humenného slúži ako jasné varovanie: Podvádzať štát na daniach a dotáciách sa v ére digitalizácie a krížových kontrol nevypláca. Človek nemusí byť finančný expert, aby pochopil, že čistý štít má v konečnom dôsledku oveľa vyššiu hodnotu než neoprávnene vyplatený bonus.

Reklama